"Bratislava ťa otupí..."

Autor: Petra Schwarczová | 23.2.2006 o 18:18 | Karma článku: 10,26 | Prečítané:  2726x

Aj keď som dlho odmietala čo i len myšlienku hľadať si prácu v Bratislave, nakoniec sa tak predsa len stalo. Nikdy mi ako mesto nesedela. Nepáčilo sa mi tu. Nie však kvôli ľuďom. Veď som poznala len jednu jedinú Blaváčku, ktorá je fakt perfektná. Nikdy som sa nezamýšľala nad výrokmi ako je....í Blaváci, hlúpi ako tága a mnohými podobného charakteru. Prečo by som aj mala? Veď ich nepoznám. Nezvyknem si robiť mienku o niekom, koho nepoznám, podľa skúseností, opisov a zážitkov iných.

Takže som tu. Už pomaly mesiac. A kolega, rodený Bratislavčan mi minulý týždeň zapotil túto vetu:


" Bratislava ťa zmení, otupí ťa, nakoniec budeš presne taká istá ako my, zapadneš do anonymnej masy večne sa ponáhľajúcich, podráždených ľudí." Bodka


Ale veď ja mám za ten krátky čas len dobré skúsenosti. Všetci ľudia vysmiati, milo sa ku mne správajú, prihovoria sa.
Omyl, hovorí kolega. Toto sa ti môže stať iba pri práci, pri stretnutí s klientmi, dodávateľmi...Čiže sa OČAKÁVA používanie zdvorilostných fráz a natiahnutých kútikov.

A v súkromí? Pozorujem ľudí cestou do a z práce. Snažím sa usmiať pri očnom kontakte s hocikým. Nebudem sa predsa mračiť s davom. Mňa neotupia. To JA spríjemním deň im.

Milujem cestu do práce ráno. Zapnem si na MP3 nejakú veselú pesničku na začiatok dňa a usmievam sa v tej kope zombíkov s neprítomnými pohľadmi. Trčím v autobuse ako slnečnica na makovom poli. Na pani sediacu neďaleko mňa kvapká voda zo strechy. Nik okolo nej stojaci tomu nevenuje pozornosť, hoci má už celé plece mokré. Samé zamyslené pohľady, niekto rozmýšľa nad prácou, niekto ešte spí na nohách. Rozčuľuje ma tá nevšímavosť. Keby som ju neupozornila ja, tak by vyzerala akoby cestovala v kabriolete za dažďa.

A to už nemusím písať ani o podráždených šoféroch. "Zhodou okolností" majú všetci niečo dôležitejšie ako ostatní na vybavenie a oznamujú to trúbením, poprípade vystúpením z auta a nadávaním.

Predvčerom som stretla na zastávke spriaznenú dušu. Zastal autobus, on stál v otvorených dverách a pozeral na mňa. Strašne pekne sa usmieval. Celú tú dobu od zastátia busu,otvorenia, zatvorenia dverí. A ja som sa naňho spiklenecky usmiala. Hurá, konečne rozjasnil niekto tvár mne a nie opačne.

Dnes sme spolu cestovali v tom istom buse. Ja som stála, on sedel. Asi trikrát sa na mňa pozrel a zakaždým vyčaril ten najkrajší úsmev. Vymenili sme si pohľady. Nezapadáme, sme iní, usmievame sa. Nik nás neotupí.
ON má Downov syndróm. Zvláštne, jediní ľudia, ktorí sa usmievajú. On a ja. Asi tu fakt nezapadám.

Cesta z práce, tie isté zamračené tváre s neprítomným pohľadom. Nič sa nezmenilo počas dňa medzi raňajším a večerným cestovaním. Naozaj je to tým, že žijú v Bratislave? Že tu všetko strašne rýchlo beží, život sa presýpa ako piesok pomedzi prsty? Neviem. Vysvetlí mi to niekto? Prečo sa tu ľudia nevedia tešiť zo života? Uniklo mi niečo?

Zisťujem, že Bratislava ma zmenila. Z pesimistky utápajúcej sa v depresiách sa stala až prehnaná optimistka. Kto by to čakal? Ja najmenej. Otupiť sa určite nedám. Budem sa brániť zubami - nechtami. A budem sa hrať hru: Pošli to ďalej. Ja sa usmejem na teba, ty na niekoho iného. Pomôžem s drobnosťou ja, ty pomôžeš druhému. Odmenou by mi bolo aspoň pár usmiatych tvárí v autobuse. Nevzdávam to. Ešte stále totiž nezanevieram. Žiadna definitíva. Verím vám a dúfam, že ma v dobrom ešte len prekvapíte.

ENJOY YOUR LIFE









Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Babiš vyhrá, to je jasné. S kým však môže vládnuť?

V piatok a v sobotu sa v Česku konajú voľby do Poslaneckej snemovne.

SVET

Suverén Babiš a ponížený Okamura. Posledná debata bola šou

Superdebatu sprevádzali hlasné reakcie divákov.

KOŠICE KORZÁR

Rodička má po požiari v pôrodnej sále rozsiahle popáleniny

Polícia začala vyšetrovanie.


Už ste čítali?