Prekonať strach...

Autor: Petra Schwarczová | 18.2.2006 o 17:34 | Karma článku: 12,79 | Prečítané:  4949x

Keď som na stretávke blogerov povedala Denisovi, akú prácu som si zohnala a čo všetko sa za tým skrýva, začal sa smiať, že vtipnejšiu historku v ten večer nepočul. Bohužiaľ, to je realita. Zamestnala som sa totiž v grafickom štúdiu ako produkčná. Na tom by nebolo nič vtipné, keby mojou náplňou práce nebolo zháňanie a vybavovanie rozličných vecí, s čím sa, samozrejme, spája šoférovanie. A tu prichádza tá vtipná časť.

Vodičák som urobila v decembri v malom mestečku na východe Slovenska, kde nie je jediný semafór a v Bratislave som 2 týždne! Za tie 2 týždne som sa "zaúčala" pri starom produkčnom - Ivanovi. Prvý týždeň som spoznávala Bratislavu zo sedadla spolujazdca. Keď strávite 10 hodín denne pendlovaním po celej Blave, to spoznávanie ide závratným tempom. Absolvovala som 5 kondičných jázd v autoškole. Nezdalo sa mi to až také strašné.

Tento týždeň ma však šéf prekvapil:

" Choď do IKEY nakúpiť to a to! "          "Sama!"

V tej chvíli sa mi tak strašne začali triasť ruky, myslela som, že sa rozplačem. Ale chcela som dokázať jemu aj sebe, že to zvládnem. Nasadla som do auta a vyštartovala.

Cez Nový Most na výpadovku. Našťastie som si kúpila nálepku ZAČIATOČNÍK, ktorú každý spochybňoval. Ale ĽUDIA! Ono to funguje ako Autoškola na streche auta. Vodiči boli ohľaduplní, púšťali ma do ich jazdného pruhu, držali sa v dostatočnej vzdialenosti, veď si nechcú rozbiť auto.

Vedela som, že keď zbadám veľký billboard IKEA, pri najbližšom výjazde mám vyjsť z diaľnice. Lenže som sa tak sústredila na autá okolo seba, že som si nevšimla, či som tú IKEU už prešla, takže som na najbližšom výjazde odbočila smer Šamorín. Hahaha.

"Kľud, kľud, zvládneš to, niekdesa otočíme a pôjdem späť na výpadovku."

Aj som tak urobila. Druhýkrát sa mi už podarilo správne odbočiť, lenže som došla na letisko, kde som to otočila a poďme naspäť. Keď som zaparkovala pred IKEOU, to bola eufória, nevadí, že som nemala zapnutý "fukar", takže som mala úplne zahmlené sklá. Nakúpila som, čo bolo treba a vychádzam z IKEY. Smer: Moja "obľúbená" výpadovka. Za kruhovým objazdom som však zbadala značku zákaz vjazdu, spanikárila som, že som v protismere a chcela som otočiť auto. Cesta úzka, ostala som stáť šikmo a zablokovala,chvalabohu, nie veľmi hustú, premávku. Tep mi vyskočil do výšin, potila som sa ako na grile, 3krát mi zdochlo auto. Ale ešte stále som to nevzdávala i keď som mala chuť vystúpiť a najbližšiemu šoférovi dať kľúče, nech mi to otočí. Ale nie. Nejak som sa vyrovnala na svoju polovicu a zistila, že som šla dobre, lebo cesta sa rozdvojovala a nevšimla som si značku prikázaný smer jazdy. Krava!

Ešte ma stihol vystresovať dementný vodič, ktorý keď okolo mňa prechádzal, trúbil ako zmyslov zbavený a ťukal si na čelo. Prepáčte, nie som dokonalá!

Keď som na výpadovke videla v diaľke hrad a Nový Most, vydýchla som si. Nie však na dlho. Pretože most som mala zrazu za chrbtom a zachvíľu zmizol z dohľadu.

"Do riti, čo teraz? "

Vidím odbočku na Mlynskú dolinu, Karlovku, dobre teda, idem tam a otočím to. Nejak sa mi totiž ten Nový most zafixoval v hlave - len to je cesta domov. Nenapadlo ma, že z Karlovky sa môžem do mesta dostať tiež. A to som už toľkokrát šla tadiaľ taxíkom do Dúbravky. Krava!

V Karlovke som to otočila a hybaj cez LaFranconi smer Nový Most. Odbočka Incheba, super. Pootáčala som sa, pootáčala a zistila, že som na tej istej výpadovke smer Karlovka! Bludný kruh, slzy v očiach.

" Neplač, neuvidíš na cestu," hovorila som si.

V Karlovke som to už nezvládla a zaparkovala na benzínke, odkiaľ som už s plačom volala Ivanovi.

" Príď po mňa, prosím, ja neviem, kde som."

Môj superman bol pri mne za 5 minút a naviedol ma na cestu do firmy. V pondelok začínam sama, bojím sa asi najviac v celom svojom živote, že to nezvládnem. Mám dokonca aj Džipinu /GPS/, ktorá, ako som zistila, mi zatiaľ veľmi nepomáha. Nedokážem sa totiž sústrediť popri miliónoch značiek, odbočovacích pruhoch, šialených šoféroch a samovražedných chodcoch. Až tak sa na to všetko sústredím, že nevnímam ani Džipinu, ani okolie a veľmi rýchlo sa stratím. Lenže v pondelok už po mňa nepríde žiadny Superman Ivan.

A ešte oznam do dopravných správ:

Ak uvidíte na cestách svetlomodrý Hyundai Getz s nálepkou Začiatočník na zadnom skle, zostaňte kľudní a nevytrubujte, ak spôsobím zápchu, alebo vám pôjdem oproti v jednosmerke.

P.S. Robím, čo môžem a snažím sa zo všetkých síl.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Babiš vyhrá, to je jasné. S kým však môže vládnuť?

V piatok a v sobotu sa v Česku konajú voľby do Poslaneckej snemovne.

SVET

Suverén Babiš a ponížený Okamura. Posledná debata bola šou

Superdebatu sprevádzali hlasné reakcie divákov.

KOŠICE KORZÁR

Rodička má po požiari v pôrodnej sále rozsiahle popáleniny

Mamu i syna previezli do Košíc. Polícia začala vyšetrovanie.


Už ste čítali?