Ako havária autobusu MHD dokáže zlepšiť náladu

Autor: Petra Schwarczová | 12.2.2006 o 15:32 | Karma článku: 7,74 | Prečítané:  2586x

Utorok večer, druhý deň v mojej novej práci. Kolegyňa ma prehovára, aby som šla radšej električkou - nezostanem trčať v zápche. Nie, ja pôjdem predsa len 83 kou, od zastávky to mám bližšie domov. Dnes sa Perinbaba zbláznila. Alebo nechala Jakuba bez dozoru. Vlečieme sa krokom z Hodžovho námestia, plný autobus, všetci unavení z práce.

Na SAV - ku, čo je nasledujúca zastávka, nám to trvá 10 minút. "Zo SAV - ky to už pôjde chytro, veď pôjdeme vo vyhradenom pruhu", napadne mi. Nastúpi chlapec s krásnym psom - labrador, sedí rovno v uličke vedľa mňa. Za nimi pani s dcérou, ktoré robia v mäsiarni, ako som pochopila, keď vraví chlapcovi, nech si príde ku nim po kosti - ZADARMO. Vyťahuje balenie salámy a kŕmi ňou psa aj na jasné upozornenia majiteľa, aby tak nerobila. Nakoniec rezignuje a nechá ju. Ľudia okolo na ňu hádžu pohoršené pohľady. Ja sa len usmievam na psa, ktorý s hladnými očami čumí mäsiarke do tašky, či by sa ešte niečo nenašlo.

Zrazu silné brzdenie, mäsiarka by už ležala na zemi, keby ľudia v chodbičke neboli natlačení ako sardinky. Stojíme. Pozerám z okna - kolóny.

"Do riti, mala som ísť električkou!". Predná časť autobusu sa vyprázdňuje, ľudia vzadu na nich udivene pozerajú, kde sa do toho polmetrového snehu trepú. Veď posedíme, počkáme, nikomu  sa von nechce. Začína vrava, ľudia nervóznejú, každý hádže nechápavé pohľady a pýta sa, čo sa deje. Už som to nevydržala a šla sa opýtať šoféra. " Ťukol " osobné auto.

Oznamujem správu hŕstke zvyšných ľudí. Podráždený chlap vyskakuje z autobusu so slovami adresovanými pani, ktorá sedela oproti nemu: " Do p..., si dajte niekde tie nohy! "

" A čo si ich mám odrezať?!"

No, nie každý dokáže zostať v pohode. Ďalší chlap po mojom ozname zahlási:

" Ko..., nech sa naučí šoférovať! "

Ja sa s 2 paniami vydávam na cestu k najbližšej zastávke DUBOVÁ a rozhovoríme sa. Ľutujeme mamičku s kočíkom. To ona si mohla z chuti zahrešiť. Trochu som naštvatá, ale hneď to prejde, začnem sa baviť na tejto situácii. Kráčame po vyhradenom pruhu a predbiehame autá stojace v zápche. Rozprávame o mäsiarke, podráždených chlapoch. Veď to mohlo dopadnúť horšie, predsa sa nikomu nič nestalo, trochu pokriveného plechu, no bože. Síce majiteľ auta asi nadšený nie je, ale hlavné je, že on je v poriadku.

Už so smiechom dobiehame na zastávku a tlačíme sa do ďalšej prepchatej 83ky. To už je len tlačenka. Ale je mi to jedno. Teším  sa, ako budem mať o čom doma rozprávať. Z nudnej cesty domov sa vykľula historka, ktorú určite všetci doma rozprávali svojim rodinám. Pani, s ktorou by sme za normálnych okolností neprehodili ani slovo, mi pochválila štrikovaný šál a čiapku, od inej som sa dozvedela, že ide na návštevu, zasmiali sme sa na nervóznych chlapoch.

Páčilo sa mi, ako sa z anonymnej masy stali diskutujúce skupinky. A CESTA Z MESTA bola hneď zaujímavejšia, trvala síce 45 minút, ale zlepšila náladu, dúfam, že nielen mne.

ENJOY YOUR LIFE

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?