Chcete sa zbaviť bezdomovca? - Úvod

Autor: Petra Schwarczová | 15.12.2007 o 17:15 | Karma článku: 12,96 | Prečítané:  4197x

Vadí vám pred vaším domom, bytovkou? Nemôžte sa naňho už pozerať, keď kľačí v zime pred vchodom do predajne? Zadržiavate dych, keď okolo neho prechádzate? Mám pre vás jednoduché riešenie, ako odstrániť tohto „Jožka, Julku“ z vášho dohľadu.

www.deviantart.comwww.deviantart.com

Stačí zavolať na telef. číslo 09xx xxx xxx – číslo sociálnych pracovníkov danej neziskovej, mimovládnej organizácie – je ich viac, stačí vybrať a sú v pohotovosti 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Tí si ho prídu vyzdvihnúť – teda presvedčiť ho o lepších podmienkach, ktoré mu môžu ponúknuť a po jeho súhlase ho vziať so sebou. Kam? No predsa do zariadenia – nocľahárne – ubytovne v mestskej časti, do ktorej Jožko podľa OP spadá. Ak „trvalé bydlisko“ nemá , resp. nemá OP, tak na hociktorú pobočku v meste.

Tam sa mu začnú venovať psychológovia, soc. pracovníci, pridelí sa mu izba so spolubývajúcimi, oblečenie z charity. Pomôžu sa mu vybaviť doklady. Ak je potrebné, odvezú ho na protialkoholické liečenie. Dostane sa do skupinky bezdomovcov, ktorí sú už v ubytovni dlhšie a každá skupinka má max. 12 členov. Z Jožka – špinavého, odpudzujúceho, neoholeného, páchnuceho, neveriaceho už v nič ani v nikoho, nedôverujúceho, zmiereného s osudom, zaťatého, sa zrazu pod vplyvom skupiny, ktorá mu dodáva sebavedomie, v ktorej nachádza stratenú sebaúctu mení na čistotného, vysmiateho, dúfajúceho chlapíka s jasným pohľadom, ktorý začal chcieť žiť, veriť v zajtrajšok, chcieť sa zamestnať, mať dostatok sebavedomia na zúčastnenie sa na pracovnom pohovore, dokonca aj prehodiť slovko so ženou, čo sa mu zapáči....

Má strechu nad hlavou, okolo seba ľudí, ktorí mu chcú nezištne pomôcť. Našiel si kamarátov. Niekedy stačí len sa porozprávať. A tak Jožko strávil na bezdomoveckej ubytovni 2 mesiace, počas ktorých mu pomohli sa pozbierať ľudia presne takí ako on – z ulice. Našiel si prácu – dokladá tovar do regálov v supermarkete, má stály príjem a s Julkou, s ktorou sa na ubytovni zoznámil si už môžu dovoliť zaplatiť aj normálnu ubytovňu. Pomaličky sa dali dokopy a ide to každým dňom lepšie a lepšie.

Aké jednoduché, že? Keby to nebola len fikcia. Áno, celé som si to len tak predstavila, aké by to bolo. Trochu pritiahnuté za vlasy, ale aj stokrát horšia verzia tejto fikcie by bola stále lepšia ako krutá realita.

V realite Jožko nevie, kam má ísť, na koho sa má obrátiť. Rodinu nemá. A tak kľačí pred obchodom a žobre. Niekedy sa zastavia streetworkeri - z OZ Proti prúdu , dajú mu kávu, čaj, poskytnú informácie, kde môže prespať cez noc. Alebo aj nie. Nič také ako denné centrum, chránená dielňa neexistuje, lebo na to nie sú priestory.

V Bratislave funguje totiž len jedna nízkoprahová nocľaháreň DePaul – pri letisku s kapacitou 120 ľudí, malinká nocľaháreň Mea Culpa - s podmienkou absencie alkoholu na ceste smerom do Vrakune s kapacitou 36 miest a potom sú to ešte Milosrdní bratia – 20 miest. Vyzerá to síce pekne, až na to, že len v Bratislave prežíva zo dňa na deň okolo 3000 bezdomovcov. Pár zanietencov klope od dverí k dverám na úradoch, rôznych inštitúciách, mestských častiach a všetky sú im pribuchnuté pred nosom. Zakrývame si oči pred problémom, ktorý tu už roky je. Nič nenarobíme s rozhorčovaním sa, že za to si môžu bezdomovci sami. Oni už sú a treba riešiť momentálnu situáciu, nie ich minulosť – prečo, ako, za akých okolností- „tak mu treba“....

Žiadna mestská časť si nezoberie predsa na krk nocľaháreň plnú „vyvrheľov a alkoholikov.“

Ľudia sa boja o svoje domovy, deti - pochopiteľné. Predsudky robia svoje. A naďalej radšej budeme hádzať bezdomovcom na ulici drobné do čiapky ako vykúpenie za to, že sa na nich nemusíme pozerať, že ich môžeme prehliadať.

Ľudia sa rozhorčujú nad ľudskými troskami kľačiacimi v meste, zavadzajúcimi, otravujúcimi, nepotrebnými. A potom sa rozhorčujú, keď ich niekto z tých miest chce dostať pod strechu v nejakej mestskej časti. Áno, na okraj mesta s nimi, na odpadisko, niekde, kde nebudú na očiach, nebudú nám robiť „zlý“ deň.

Koľko nepoužívaných budov v meste, koľko budov bez majiteľov, koľko opustených garáží – ale použiť na tento účel – skrášliť tú opachu, čo sa na ňu musíte dívať každý deň z okna, opraviť, dať do chodu - to je zakázané.

Neodvracajme od týchto ľudí oči, pozrime sa do zrkadla a povedzme si úprimne: „ Čo ak aj ja tak raz skončím?“

Každému človeku by som priala stráviť aspoň jednu noc na ulici, pozhovárať sa s týmito ľuďmi a možno by ste zistili, že vám práve títo ľudia dodajú viac energie ako ktokoľvek z vášho okolia. Že ich vedia potešiť tak banálne veci, nad ktorými sa už vy ani nepozastavíte. A možno potom, potom by zmizli predsudky a zrazu by boli dostupné staré sklady, továrne, garáže, čokoľvek a vy by ste už nemuseli hádzať Jožkovi do čiapky drobné, aby ste sa naňho nemuseli pozerať....

 

Don’t judge me by the mistake I have made, but by the person I am becoming.

DePaul Trust Resident

 

P.S: Tento článok nebol napísaný pod tlakom Vianoc, aby som uľavila svojmu svedomiu. Ja som si vlastne ešte ani neuvedomila, že Vianoce sú za rohom. : )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Neplačú, rovno to skončia. Na Slovensku pribúda samovrážd mužov

Celosvetovo si na život siahne dvakrát viac chlapov ako žien, u nás je tento pomer trojnásobne vyšší. Prečo a čo s tým?

PRIEVIDZA

Zničil päť lietadiel. Ficov brat za leteckú nehodu pokutu nedostal

Za haváriu na letisku obíde Ladislav Fico bez trestu.

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?